Říjen 2013

Narodeniny

31. října 2013 v 14:00 | Chemist
Dnes má tento blog 5 rokov. :-) Ten čas ale beží... Celkom pekné výročie, nie ? Na to, že tu je už piaty rok sa ešte stále tvári, že funguje. :) A tiež všetko najlepšie Frankovi, staroušouvi. ;)

When you are an introvert

2. října 2013 v 21:30 | Chemist
Obvykle sa nevyjadrujem k článkom týždňa, ani neprezrádzam nič o sebe, ale dnes som sa rozhodla, že vám popíšem, aké to je, byť introvertom. Tak teda: Som introver. A vskutku veľký.


Aj keď sa nedá o nikom povedať, že sa jedná čisto o extroverta alebo čisto o introverta, tá extrovertná stránka v spoločnosti prevláda. Spoločnosť nás tak trochu núti a tlačí k tomu, aby sme boli viac otvorení a spoločenskí. Možno i preto, že človek je tvor spoločenský. Ale ani my introverti nie sme vždy sami a osamelí.

Byť introvertom neznamená, že ste plachý, tichý, nudný, stále smutný, depresívny, nevidiaci, nevnímajúci, naivný, divný, osamelý... Ani žiadne iné (nazvyme ich) zlé vlastnosi, ako si mnoho ľudí myslí.

Pred takými troma rokmi som sa ešte trochu hanbila priznať to pred celou skupinou mojich rovesníkov, pri vyhlasovaní výsledkov testu osobnosti. Keď sa na to profka pýtala, všade sa ozývalo Extrovert! Extrovert! až som tichým hlasom nepípla opak.

Veľa ľudí si o nás myslí, že sme čudní a veľmi tichí. Vždy ma trochu zamrzelo, keď mi to niekdo povedal. Napríklad aj, keď ma na angličtine popísali ako a little shy girl.
Ale ja nie som vôbec hanblivá!

To, že šetrím slovami neznamená, že sa niečo hanbím povedať, alebo urobiť. Proste nepoviem to, čo mi pripadá zbytočné a nepodstatné. Takže zväčša mlčím a len počúvam. A čo je na tom? To, že všade nerozkrikujeme, čo sme robili cez víkend a na každom kroku nemáme nutkanie šíriť pikošky z nás robí čudákov?

Priznávam, som uzavretá, nerozprávam všade svoje problémy a neriešim osobné veci s cudzími ľuďmi. Radšej si veci riešim sama, premyslím si ich. A za cudzích ľudí pokladám asi tak 90% tých, ktorých vôbec poznám.

To, že často nerozprávam neznamená, že nemám vlastný život a že nemám ako vyplniť voľný čas. V skutočnosti sa nudím veľmi málo. Rada kreslím, píšem, čítam, som filmový fanúšik a kritik, ale tiež chodím von ako každý iný a trávim čas s kamošmi. Možno za kamoša nepokladám každého druhého človek a všetkých priateľov, ktorých mám, by som vedeľa spočítať na jednej ruke, ale predsalen nie som sama!
Keď už sa s niekym začnem priateliť a pokladať ho za kamaráta ide o ozaj dobré kamarátstvo, ktoré vydrží.. Nie som prelietavá medzi ľuďmi, myslím, že keď chcem, dá sa na mňa naozaj spoľahnúť. A tiež si myslím, (a teraz nechcem aby to znelo nejako povrchne pretoźe ja nikoho neodsudzujem) že je ťažké stať sa mojim priateľom, ale s introvertmi je to už tak, nepustia si k telu každého. :-) A nepovedzte, že je to zlá vlastnosť.

Na svete sa však skrýva veľa introvertov, o ktorých by ste to ani nepovedali. Mnoho hercov napríklad. Ľudia, ktorí sa v spoločnosti pohybovať musia. A to je dôkazom toho, že nie sme ničomu indisponovaní a dokážeme to, čo naozaj chceme, ako ktokoľvek iný. A tiež toho, že vychádzame aj s extrovertmi. Mám kamarátku, ktorá neustále kecá, je extrémne spoločenská, každého pozná a je to trochu sranda, lebo si s ňou skvele rozumiem. :-)

Ale všetko má svoje nevýhody. Občas by som naozaj niečo rada povedala ale potom si vsugerujem, že to povedať nemusím, lebo to každý vie, alebo, že je to zbytočné, alebo čokoľvek, prečo radšej nepovedať nič, a potom si uvedomím, že to mohla byť celkom fajn poznámka a tak... Može to byť však aj dopad toho, že som trochu flegmoš. :-P
Niekedy sa mi tiež stáva, že sa začnem cítiť nepríjemne, keď je pri mne dlho hluk a mnoho ľudí. Veľa detí a vecí. Keď stále pri mne niekto chodí a kecá a nedokáže byť päť minút ticho. Jednoducho, občas sa naozaj ťažko hladá pokoj a pohoda a ešte horšie o to, že to ľudia proste nechápu, keď chcete byť chvíľu sami a len čušať.
Ale inokedy, kedže ja mám rada koncerty a tak, sa dlho dokážem zabaviť v sále preplnenej vrieskajúcimi punkáčmi a podobne.
Asi by som toho povedala aj viac, ale už sa mi nechce. :-P Ehm...a ešte niečo. Byť sám a byť osamelý je tiež rozdiel. Občas sme osamelí i keď nás obklopujú stovky ľudí a nie je to vecou osobnosti. ;)

Každopádne, som rada, že som introvert a dnes už sa nehanbím povedať to nahlas.


Chemist